Kedy sa jedná o pracovnú cestu?

    Aby bolo vôbec možné posúdiť pracovnú cestu a nároky na cestovné náhrady, je dôležité, aby bolo v pracovnej zmluve alebo dodatku k pracovnej zmluve písomne dohodnuté miesto pravidelného pracoviska.

     Výkon práce na inom mieste, ako je sídlo firmy sa považuje za pracovnú cestu a zamestnanec má nárok na cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách (zákon č. 283/2002 Z. z.). Podľa tohto zákona pracovnou cestou je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

     Existujú aj zamestnania, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, napr. stavební robotníci. Na takýto typ zamestnancov zákon myslí tiež a umožňuje zamestnávateľovi, aby v zmluvách so zamestnancami dohodol ako miesto pravidelného pracoviska miesto pobytu. U týchto zamestnancov je pracovnou cestou čas od nástupu na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je ich miesto pobytu, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia pracovnej cesty.

Autor: Kristína Hlavatá